Medzinárodný filmový festival v Benátkach je najprestížnejším filmovým festivalom na svete, na ktorom sa stretávajú filmoví tvorcovia, herci, kritici a milovníci filmu z celého sveta. Bol založený v roku 1932 a je najstarším filmovým festivalom s významným vplyvom na medzinárodný filmový priemysel.
Ako súčasť Benátskeho bienále, jednej z najväčších kultúrnych výstav v Taliansku, festival propaguje a zároveň oslavuje umelcov za ich vynikajúce filmové výkony.
Festival sa každoročne koná na krásnom ostrove Lido di Venezia v Benátskej lagúne, a preto je miestom, kde môžu najlepší na svete po prvýkrát predstaviť svoje filmy.
Udelenie Zlatého leva je pečaťou prestíže podujatia, ktoré zároveň slúži ako zvonkohra filmových trendov a poskytuje dôležité miesto stretnutia profesionálov z tohto odvetvia a ich nadšených priaznivcov.
Neprehliadnuteľné prehliadky a vstupenky do Benátok
Benátsky filmový festival, založený v roku 1932 z vôle Giuseppeho Volpiho, benátskeho politika a podnikateľa, mal byť najväčšou medzinárodnou prehliadkou umeleckých a kultúrnych hodnôt kinematografie, preto bolo jeho hlavným cieľom vytvoriť miesto stretnutia, kde by sa stretávali filmoví tvorcovia z celého sveta a diskutovali o filme a myšlienkach, ktoré za ním stoja.
Festival bol pôvodne koncipovaný ako nesúťažná prehliadka kinematografického umenia v rámci Benátskeho bienále.
Prvý festival sa konal v slávnom hoteli Excelsior na benátskom Lide od 6. do 21. augusta 1932.
Na úvodnom festivale sa premietali filmy niektorých z najuznávanejších režisérov tej doby: René Claira, Ernsta Lubitscha, Franka Capru a Howarda Hawksa. Vôbec prvým filmom premietaným na festivale bol film Roubena Mamouliana „Dr. Jekyll a pán Hyde“, udalosť, ktorá stála pri zrode medzinárodne uznávanej inštitúcie kinematografie.
Filmový festival si veľmi rýchlo začal budovať svoju slávu a priťahoval filmových tvorcov, kritikov a divákov z celej Európy i mimo nej.
Súťaže a ceny boli zavedené v roku 1935, keď sa vďaka nevídanému nadšeniu publika festival premenil na oficiálnu súťaž. Medzitým sa benátsky festival stal hlavným trendsetterom vo filmovom priemysle, čím korunoval kultúrnu prestíž Benátok.
Vypuknutie druhej svetovej vojny v roku 1939 predstavovalo pre benátsky filmový festival veľkú výzvu . Ako sa vojna rozvíjala, chod festivalu sa logisticky a politicky skomplikoval.
Na začiatku 40. rokov 20. storočia bol festival premenovaný fašistickým režimom, ktorý sa postavil na stranu propagandistických cieľov mocností Osi. Dôveryhodnosť festivalu sa preto stala medzinárodnou a väčšina filmových tvorcov a odborníkov z priemyslu sa od neho dištancovala.
V rokoch 1940 až 1942 mal festival modifikovanú podobu s nespornou prevahou talianskej a nemeckej produkcie, ktorá slúžila na podporu vtedajšej politickej agendy. S ďalšou eskaláciou vojny sa festival konal na náhradných miestach, pričom postupne strácal časť svojho lesku. Z praktických dôvodov vyplývajúcich z vojny a okupácie Benátok zostal festival v rokoch 1943 až 1945 prakticky nečinný.
Po vojne sa vyvinulo úsilie o obnovenie dobrého mena festivalu. Ročník 1946 znamenal oživenie festivalu na Lido di Venezia a obnovenie jeho medzinárodného postavenia.
Bolo však potrebné vykonať veľa práce, aby sa jeho meno ako významného filmového festivalu vrátilo zo strašných škôd spôsobených vo vojnových rokoch. Cieľom povojnových ročníkov bolo dištancovať festival od jeho fašistických väzieb a potvrdiť jeho záväzok k umeleckej integrite a slobode prejavu.
Posledných niekoľko desaťročí 20. storočia predstavovalo pre benátsky filmový festival obdobie oživenia a transformácie. Do 70. rokov 20. storočia sa stal významným miestom experimentálnej a avantgardnej kinematografie.
Nezávislí filmoví tvorcovia a umelci začali čoraz častejšie vnímať Benátky ako miesto stretnutí pre odvážne a nekonvenčné rozprávanie príbehov. Tento posun bol čiastočne reakciou na zvýšenú konkurenciu iných veľkých filmových festivalov, ako sú Cannes a Berlín.
Festival zmenil štruktúru svojich súťažných sekcií a rozšíril svoj program, aby si udržal relevantnosť v tejto rýchlo sa vyvíjajúcej umeleckej klíme. Súťaž Orizzonti, ktorá bola zavedená začiatkom roka 2000, je teraz ďalšou významnou kategóriou zameranou na inovácie vo filmovej tvorbe; jej cieľom je vyzdvihnúť filmy, ktoré prekračujú hranice formy a témy a pomáhajú novým režisérom získať celosvetové uznanie.
Ďalším kľúčovým prvkom je sekcia Venice Immersive, v ktorej sa prezentujú diela z nových oblastí virtuálnej reality a interaktívneho rozprávania. Festival tak drží krok s rýchlo sa meniacim technologickým prostredím a zapája divákov prostredníctvom súčasných spôsobov distribúcie v kinematografii.
Okrem toho sa v 80. a 90. rokoch prudko zvýšila účasť Hollywoodu, čo prinieslo veľké štúdiá a celosvetovo uznávaných režisérov. Filmy, ktoré mali premiéru na festivale v Benátkach, boli často kriticky a komerčne úspešné, čo skutočne mohlo ovplyvniť udeľovanie hlavných cien (Oscary, ceny Akadémie).
S odstupom času sa imidž festivalu ako štartovacej rampy pre filmy hodné Oscara postupne ustálil a pritiahol pozornosť medzinárodných médií a riadiacich pracovníkov v priemysle.
Schopnosť festivalu nájsť rovnováhu medzi tradíciou a inováciou je to, čo ho dlhodobo udržiava. Dnes sa Medzinárodný filmový festival v Benátkach stal skutočnou vizitkou filmovej výnimočnosti a predstavuje najvýznamnejší priestor na manifestáciu umenia, pričom stále kráča ruka v ruke s meniacimi sa formami rozprávania príbehov a trendmi v priemysle.
V konečnom dôsledku nejde o najoslnivejšie podujatie, napriek tomu pomáha určovať smerovanie svetovej kinematografie z Európy. A čo je ešte dôležitejšie, sleduje svojho vlastného Zlatého leva - hosťa, ktorý sa preháňa po najužších šnúrach prestíže - udeľovaného len filmom, ktoré svojou vlastnou filmovou kvalitou urobili najlepší dojem medzi obrovským množstvom medzinárodných médií zhromaždených na tomto podujatí.“
Benátsky filmový festival, založený v roku 1932 z vôle Giuseppeho Volpiho, benátskeho politika a podnikateľa, mal byť najväčšou medzinárodnou prehliadkou umeleckých a kultúrnych hodnôt kinematografie; jeho hlavným cieľom teda bolo vytvoriť miesto stretnutia, kde by sa stretávali filmoví tvorcovia z celého sveta a diskutovali o filme a myšlienkach, ktoré za ním stoja.
Festival bol pôvodne koncipovaný ako nesúťažná prehliadka filmového umenia v rámci Benátskeho bienále. Prvý festival sa konal v slávnom hoteli Excelsior na benátskom Lide od 6. do 21. augusta 1932.
Počas prvého festivalu sa predstavili niektorí z najuznávanejších režisérov tej doby: René Clair, Ernst Lubitsch, Frank Capra a Howard Hawks. Doktor Jekyll a pán Hyde Roubena Mamouliana bol prvým filmom, ktorý sa na festivale premietal, a znamenal tak zrod dnes už medzinárodne uznávanej filmovej inštitúcie.
Filmový festival si veľmi rýchlo začal budovať svoju slávu a priťahoval filmových tvorcov, kritikov a divákov z celej Európy i mimo nej. Súťaže a ocenenia boli zavedené v roku 1935, keď sa vďaka nevídanému nadšeniu publika festival premenil na oficiálnu súťaž.
Medzitým sa benátsky festival stal hlavným trendsetterom vo filmovom priemysle, čím korunoval kultúrnu prestíž Benátok.
Vypuknutie druhej svetovej vojny v roku 1939 predstavovalo pre benátsky filmový festival veľkú výzvu. Ako sa vojna rozvíjala, chod festivalu sa logisticky a politicky skomplikoval. Na začiatku 40. rokov 20. storočia bol festival premenovaný fašistickým režimom, ktorý sa postavil na stranu propagandistických cieľov mocností Osi. Dôveryhodnosť festivalu sa preto stala medzinárodnou a väčšina filmových tvorcov a odborníkov z priemyslu sa od neho dištancovala.
V rokoch 1940 až 1942 mal festival modifikovanú podobu s nespornou prevahou talianskej a nemeckej produkcie, ktorá slúžila na podporu vtedajšej politickej agendy. S ďalšou eskaláciou vojny sa festival konal na náhradných miestach, pričom postupne strácal časť svojho lesku. Z praktických dôvodov vyplývajúcich z vojny a okupácie Benátok zostal festival v rokoch 1943 až 1945 prakticky nečinný.
Po vojne sa vyvinulo úsilie o obnovenie dobrého mena festivalu. Ročník 1946 znamenal oživenie festivalu na Lido di Venezia a obnovenie jeho medzinárodného postavenia.
Bolo však potrebné vykonať veľa práce, aby sa jeho meno ako významného filmového festivalu opäť vybudovalo zo strašných škôd spôsobených vo vojnových rokoch. Cieľom povojnových ročníkov bolo dištancovať festival od jeho fašistických väzieb a potvrdiť jeho záväzok k umeleckej integrite a slobode prejavu.
Posledných niekoľko desaťročí 20. storočia predstavovalo pre benátsky filmový festival obdobie oživenia a transformácie. Do 70. rokov 20. storočia sa stal významným miestom experimentálnej a avantgardnej kinematografie. Nezávislí filmoví tvorcovia a umelci začali čoraz častejšie vnímať Benátky ako miesto stretnutí pre odvážne a nekonvenčné rozprávanie príbehov.
Tento posun bol čiastočne reakciou na zvýšenú konkurenciu iných veľkých filmových festivalov, ako sú Cannes a Berlín.
Festival zmenil štruktúru svojich súťažných sekcií a rozšíril svoj program, aby si udržal relevantnosť v tejto rýchlo sa vyvíjajúcej umeleckej klíme. Súťaž Orizzonti, ktorá bola zavedená začiatkom roka 2000, je teraz ďalšou významnou kategóriou zameranou na inovácie vo filmovej tvorbe; jej cieľom je vyzdvihnúť filmy, ktoré prekračujú hranice formy a témy a pomáhajú novým režisérom získať celosvetové uznanie.
Ďalším kľúčovým prvkom je sekcia Venice Immersive, v ktorej sa prezentujú diela z nových oblastí virtuálnej reality a interaktívneho rozprávania. Festival tak drží krok s rýchlo sa meniacim technologickým prostredím a zapája divákov prostredníctvom súčasných spôsobov distribúcie v kinematografii.
Okrem toho sa v 80. a 90. rokoch prudko zvýšila účasť Hollywoodu, čo prinieslo veľké štúdiá a celosvetovo uznávaných režisérov. Filmy, ktoré mali premiéru na festivale v Benátkach, boli často kriticky a komerčne úspešné, čo skutočne mohlo ovplyvniť udeľovanie hlavných cien (Oscary, ceny Akadémie).
S odstupom času sa imidž festivalu ako štartovacej rampy pre filmy hodné Oscara postupne ustálil a pritiahol pozornosť medzinárodných médií a riadiacich pracovníkov v priemysle.
Schopnosť festivalu nájsť rovnováhu medzi tradíciou a inováciou je to, čo ho dlhodobo udržiava. Dnes sa Medzinárodný filmový festival v Benátkach stal skutočnou vizitkou filmovej výnimočnosti a predstavuje najvýznamnejší priestor na manifestáciu umenia, pričom stále kráča ruka v ruke s meniacimi sa formami rozprávania príbehov a trendmi v priemysle.
Medzinárodný filmový festival v Benátkach je dielom Benátskeho bienále, jednej z najvýznamnejších svetových kultúrnych inštitúcií. Je spravovaný pod vedením riaditeľa, ktorý dohliada na všetky aspekty fungovania festivalu - od programovania cez fyzické miesto konania až po proces výberu filmov a zapojenie rôznych členov priemyslu.
Riaditeľa festivalu vymenúva správna rada Benátskeho bienále, čo umožňuje vysokú odbornosť a vedenie v súvislosti s kurátorstvom obsahu festivalu a udržaním jeho mena ako medzinárodne uznávaného podujatia.
Výberová komisia, ktorá bude mať na starosti výber filmov do jednotlivých sekcií festivalu. Komisia pozostáva z významných filmových kritikov, historikov a odborníkov z filmového priemyslu, ktorí posudzujú prihlásené filmy na základe ich umeleckej hodnoty, inovatívnosti a kultúrneho významu.
Každoročne sa zostavuje aj porota, ktorá sa významnou mierou podieľa na určovaní víťazov najvyššieho festivalového uznania. Porotcovia sú spravidla režiséri alebo herci, producenti alebo kritici s rozdielnymi názormi na to, ako najlepšie hodnotiť nominované filmy.
Okrem umeleckého manažmentu má festival aj logistický a koordinačný tím, ktorý organizuje podujatie, hľadá miesta konania, stará sa o bezpečnosť a spolupracuje s médiami. Festival teda prebieha na medzinárodnej úrovni veľmi hladko najmä vďaka spolupráci nadviazanej s distribučnými spoločnosťami, streamovacími spoločnosťami a obrovskými produkčnými štúdiami.
Identitu a celosvetovú prestíž benátskeho filmového festivalu v priebehu rokov formovalo niekoľko vplyvných riaditeľov festivalu. Každý riaditeľ prispel jedinečnými zmenami, čím rozšíril záber festivalu, zaviedol nové súťažné kategórie a prispôsobil sa neustále sa vyvíjajúcim trendom v kinematografii.
Riaditelia, ako napríklad povojnový Carlo Lizzani, opätovne posunuli festival do pozície svetového filmového pobrežia tým, že obnovili dôveryhodnosť festivalu, ktorý si zaslúži pozornosť filmových tvorcov všetkých druhov. Za Gilla Pontecorva (1992 - 1996) koncom 20. storočia sa na festivale uskutočnili mnohé modernizácie vrátane zdokonalených výberových procesov a veľkého dôrazu na nezávislú kinematografiu.
Súčasnejší riaditelia ako Marco Müller (2004 - 2011) založili nové súťažné sekcie, ktoré zdôrazňujú význam nových filmárov a zároveň integrujú digitálne inovácie do pracovného formátu festivalu.
Každý riaditeľ festivalu sa veľmi významne podieľal na pozdvihnutí významu Benátok a rýchlo sa prispôsoboval rýchlym zmenám, ktoré sa odohrávali vo filmovom priemysle. Práve ich neustála prítomnosť a veľmi pozorný pohľad na nové generácie prejavu udržali festival aj v čase.
Benátsky filmový festival drží pohromade prepojenie vládnej podpory, súkromného sponzorstva a financovania zo strany spoločností. Talianske ministerstvo kultúry poskytuje festivalu významné finančné prostriedky vzhľadom na jeho význam pre propagáciu talianskej a medzinárodnej kinematografie. Okrem toho na podujatie poskytuje finančné prostriedky niekoľko kultúrnych organizácií, filmových komisií a turistických organizácií, ktoré z Benátok vytvárajú špičkové miesto pre filmárov a cinefilov.
Na druhej strane, podpora zo strany medzinárodných filmových produkcií a s nimi súvisiacich podnikov a luxusných značiek pomáha kompenzovať prevádzkové náklady, náklady na miesto konania a propagáciu festivalu. Takáto spolupráca zabezpečuje, že festival pokračuje v programovaní na vysokej úrovni a rozširuje svoj dosah po celom svete.
Kúpte si mestské vstupenky do Benátok
Benátsky filmový festival je známy udeľovaním niektorých z najdôležitejších ocenení vo svete kinematografie. Zlatý lev za najlepší film určite patrí medzi najcennejšie uznania udeľované v medzinárodnej kinematografii. Vo všeobecnosti platí, že od filmov, ktoré získajú túto cenu, sa zvyčajne potom očakáva, že sa im bude dariť aj na ďalších významných festivaloch a udeľovaní cien vrátane Oscarov.
Strieborný lev sa udeľuje za najlepšiu réžiu, čo nadchne tých filmárov, ktorí pretvárajú stopu v jazyku vízie a rozprávania príbehov. Volpiho pohár - pre najlepšieho herca a najlepšiu herečku - patrí medzi najžiadanejšie ocenenia za herecké výkony, popri menách súčasných laureátov, ktorí sa radia medzi najväčšie osobnosti filmovej histórie.
Súťaž Orizzonti (Horizonty) je prehliadkou nových a experimentálnych filmov. Filmy, ktoré sa uchádzajú o túto cenu, si často kladú za cieľ spochybniť známe spôsoby rozprávania konfrontáciou s novými vizuálnymi a tematickými územiami. Udeľujú sa tu ceny za najlepší film, najlepšiu réžiu, najlepšieho herca a osobitná cena poroty.
Tieto ceny sa udeľujú na počesť odhodlania festivalu podporovať takéto inovácie, aj keď idú do súťaže medzi včerajšími veteránmi.
Kategória Venice Immersive reprezentuje pokrokový prístup festivalu k filmovému rozprávaniu. Oceňuje výnimočnosť v oblasti VR a interaktívnych filmových zážitkov a vyhlasuje za víťazov v týchto oblastiach: Najlepší VR film, najlepší interaktívny príbeh a najlepšia technická inovácia.
Vzhľadom na zameranie festivalu na VR ako umeleckú formu hovorí zaradenie imerzívneho rozprávania o jeho odhodlaní prezentovať budúcnosť kinematografie.
Okrem hlavnej festivalovej súťaže Benátky nezávisle predstavujú alternatívne sekcie oceňujúce rôzne filmové príspevky:
Cena Giornate degli Autori - na oslavu nezávislých filmov, zdôrazňujúca umeleckú originalitu a odvážne príbehy.
Lev budúcnosti - Cena Luigiho De Laurentiisa, ktorá sa udeľuje za najlepší celovečerný debut, a preto sa považuje za odrazový mostík pre mladých filmárov.
Festival zaviedol a udelil niekoľko historických cien, ktoré napokon prestali existovať:
Mussoliniho pohár (1934 - 1942) - cena, ktorá sa udeľovala za najlepší taliansky film a najlepší zahraničný film, ale čoskoro bola zrušená, pretože bola silne spojená s politikou fašistického obdobia.
Cena ministerstva korporácií - Bývalá cena s dnes už neexistujúcim štatútom, ktorá sa udeľovala za osobitný prínos filmovému priemyslu.
Prevádzkový čas: Medzinárodný filmový festival v Benátkach otvára svoje brány každoročne od konca augusta do začiatku septembra a trvá približne 10 - 11 dní. V tomto čase sa zvyčajne začínajú ranné až neskoré večerné premietania a oficiálne aktivity.
Verejné premietania boli naplánované na celý deň, pričom špeciálne premietania, stretnutia filmového priemyslu a podujatia na červenom koberci sa konali na rôznych miestach na Lido di Venezia.
Najlepší čas na návštevu: Najlepší čas na návštevu bude počas prvých dní (otváracie podujatia a premiéry na červenom koberci) alebo počas posledného víkendu (odovzdávanie cien a záverečné filmy) filmového festivalu v Benátkach.
Prvých niekoľko dní (otváracie večery): Najlepšie na spoznávanie celebrít, nadväzovanie kontaktov v odvetví a hlavné filmové premiéry.
Stred festivalu: pokojnejšia záležitosť s prístupom na exkluzívne premietania a panely filmového priemyslu.
Záverečný víkend: Uprednostnite prestížne ocenenia Zlatý lev a záverečné podujatia.
Denné stmievanie bez davov ľudí: Ak chcete zažiť rušný zážitok, navštívte premietanie v skorých ranných hodinách uprostred týždňa, pretože v porovnaní s rovnakými premietaniami vo večerných hodinách bude veľmi rušno.
Kód obliekania a pravidlá vstupu
Červený koberec a galaprogramy: Vyžaduje sa formálne oblečenie. Pre mužov to budú obleky alebo smokingy. Ženy budú nosiť večerné róby alebo veľmi honosné šaty.
Bežné premietania a panely: Vhodný je elegantný neformálny štýl.
Priemyselné podujatia a tlačové konferencie: Na podujatiach a konferenciách: štandardom je biznis casual alebo profesionálny štýl.
Bezpečnostné kontroly: Pred vstupom do festivalových priestorov sa môžu kontrolovať tašky a na niektorých premietaniach nie je povolené fotografovanie a filmovanie.
Vstupné: Vstupné na filmový festival v Benátkach: Vstupenky rôzneho druhu na filmovom festivale v Benátkach možno rozdeliť na poplatky za premietanie a za podujatia:
Kombinované vstupenky: Môžu to byť aj festivalové vstupenky, ktoré návštevníkovi umožňujú vstup na viacero premietaní a podujatí.
Rezervácia online: Vstupenky sa odporúčajú rezervovať vopred online, pretože väčšina premietaní s podujatiami na červenom koberci býva rýchlo vypredaná. Návštevníci festivalu môžu teraz získať vstupenky prostredníctvom oficiálnej webovej stránky Benátskeho bienále alebo autorizovaných predajcov vstupeniek.
Toto sú naše odporúčané vstupenky
Celodenný prenájom bicyklov v Benátkach
Celodenný prenájom kolobežiek v Benátkach
Cyklistická prehliadka Lido: S miestnym na ostrove kina
Medzinárodný filmový festival v Benátkach zohral významnú úlohu pri formovaní krajiny svetovej kinematografie. Mnohí z víťazov Zlatého leva sa preslávili na medzinárodnej scéne, zmenili prostredie filmového priemyslu a inšpirovali celé generácie filmárov.
Víťazstvo v Benátkach sa zvyčajne stáva odrazovým mostíkom pre víťazov, ktorí sú v určitej fáze svojej kariéry nominovaní na Oscara, čím si Benátky získali meno festivalu s celosvetovým dosahom.
Medzi slávnych každoročných víťazov patria vizionárski režiséri ako Akira Kurosawa a Federico Fellini a dokonca aj súčasné osobnosti ako Ang Lee a Alfonso Cuarón - všetci významne prispeli k vývoju filmového rozprávania.
Na začiatku benátsky festival ocenil aj filmy, ktoré sa dostali na scénu a neboli komerčnými trhákmi, ale stali sa kultovými klasikami.
Niektoré z doterajších víťazných titulov Zlatého leva sú napr:
„Rašomon (1951) - Akira Kurosawa
„La Dolce Vita“ (1960) - Federico Fellini
„Brokeback Mountain“ (2005) - Ang Lee
„Roma“ (2018) - Alfonso Cuarón
Všetky tieto filmy nielenže charakterizovali tieto špecifické obdobia kinematografie, ale zároveň predstavovali schopnosť Benátok identifikovať umelecké hodnoty skôr, ako boli uznané na celom svete.
Kúpte si prehliadky Benátok a vstupenky
Medzinárodný filmový festival v Benátkach bude aj naďalej jedným zo základov svetovej kinematografie a zakaždým, keď sa bude sláviť, bude označovať kreativitu či výnimočnosť filmovej tvorby.
Ako najstarší filmový festival sa naučil rásť aj s modernosťou a prispôsobuje sa kultúre, ale stále zostáva hlboko zakorenený vo svojom filmovom dedičstve. Určite je to podujatie, ktoré by mal navštíviť KAŽDÝ milovník filmu. Filmový tvorca, kritik alebo nadšenec, ktorý sleduje tento festival, zažije skutočne to najlepšie zo svetovej kinematografie.